DENNÍK GAMEMASTERA – ČASŤ DRUHÁ

Skupinka, ktorá za sebou sama poupratovala, partia, ktorá začala hrať hru už na toaletách, či tím spoločne štekajúci do starého gramofónu. Nie je to tak dávno, čo sme vyspovedali našich Gamemasterov o ich zážitkoch, ktoré im priniesla práca v ESCAPE ROOM. Ak ste tento Denník zmeškali, určite si naň rýchlo kliknite TU.

V druhej časti Denníka Gamemastera nazrieme na pracovné príhody zo zahraničia. V niektorých sme sa našli, v iných to hráči posunuli ešte na vyšší level. 🙂 Ale čo vám to budeme opisovať, poďte sa s nami rovno na ne pozrieť.

Tento denník začneme hneď zvesela. Na Slovensku sme si už celkom zvykli, že sa únikové izby nachádzajú v najtajnejších zákutiach miest, podchodoch či podzemiach, a niekedy je ťažké do nich trafiť, aj keď viete, kam mierite. Kam však lokalizovať svoju prevádzku, ak chcete, aby sa o vás dozvedeli aj ľudia, ktorí to ani nemali v pláne, sme zistili až teraz. 🙂

GM: „Najlepšie na mojej starej práci v únikovej izbe bolo, že to bolo doslova hneď vedľa verejného domu (rozumej nevestinca). Ľudia často prichádzali omylom k našim dverám, neuvedomujúc si, že sú o dvere vedľa od miesta, kde chceli pôvodne ísť, a prvé čo sa pýtali, bolo: „Hej! Za koľko?“
Moja obľúbená odpoveď podľa cenníka našich escape room služieb bola: „Závisí to od toho, koľko ľudí privediete. Ak ste dvaja, je to 40 dolárov na osobu a postupne to klesá až po 32 dolárov na osobu, ak ste ôsmi. Zvyčajne odporúčame skupiny od 4 do 6 osôb.” Ich zdesený výraz zakaždým stál za to!
“ 🙂

 :)

Ak patríte medzi ľudí, ktorí majú už nejakú escape room za sebou, viete, že cieľom je vylúštiť so svojim tímom v časovom limite množstvo zábavných a tematických hádaniek na základe rôznych indícií a nápovied a úspešne tak uniknúť z izby von.
V zahraničí však prišli na to, že nie všetci hráči potrebujú hádanky, aby sa zabavili. Jedna zo skupiniek využila svoj čas v únikovej izbe naozaj originálne.

GM: „Skupina mužov vstúpila do miestnosti “Na divokom západe”. V sekunde, ako si všimli pokrový stôl, vzdali sa riešenia hádaniek a začali hrať poker. Po pár minútach som sa ich spýtal, či chcú nejaké nápovedy, aby mohli pokračovať v hre, ale odmietli ma so slovami, že sa už bavia dostatočne. K hádankám sa už nedostali. Za to si zahrali poker ako už dlho nie.“

 Denník Gamemastera pamätá na všelijakých špekulantov

Na druhej strane sú zas hráči, ktoré riešia hádanky bez potreby akejkoľvek indície. Máte aj vy vo svojom tíme takýto mozog? 🙂

GM: „V únikovej miestnosti, v ktorej som pracoval, sme mali hádanku, kde ste museli nájsť nálepky s prvkami z periodickej tabuľky a číslami, ktoré prvkom zodpovedali. Bolo ich treba nájsť asi 15 a následne čísla doplniť na malý papierik. Keď som raz obsluhoval túto izbu, prišlo hrať jedno malé dievča, ktoré z hlavy vysypalo kompletne CELÚ periodickú tabuľku a úplne preskočilo “hľadaciu” časť hádanky. Nemusím hovoriť, že v ten deň padol rekord.


A pri (takmer) rekordoch ešte ostaneme…

GM: „Najpamätnejšia skupinka, akú som kedy pri svojej obsluhe izby videl – mama, otec, syn, dcéra a vnuk. Keď som ich prišiel vyzdvihnúť pred budovu, mal som pocit, že von cítim trávu. Avšak na nikom nebolo nič zvláštne poznať, tak som to ďalej neriešil. Po úvodnej debate a inštrukciách vošli do hry a za prvých 15 minút vyriešili takmer 90% hádaniek. Bol som z toho úplne mimo. Dokonca som zavolal svojmu šéfovi, že tu mám hráčov, ktorí čoskoro prekonajú rekord asi o 20 minút! Zložil som telefón, skontroloval hráčov cez kameru, a z ničoho nič všetci piati akoby vyhoreli. Sadli si do kruhu a rozprávali sa medzi sebou asi 45 minút v strede miestnosti. Dokončenie hry im nakoniec trvalo hodinu a 15 minút.

V escape room je prioritou zábava, no dobre padne aj oddych

Nuž. Niekedy nás svojimi činmi prekvapí celý tím, inokedy to zvládne za všetkých jednotlivec. Denník pamätá na všetkých!

GM: „Raz som mal skupinu, ktorá pozostávala z dvoch starších párov, z toho traja lúštili energicky hádanky v jednej miestnosti. V jednom okamihu som sa prepol na kameru v druhej miestnosti, aby som skontroloval štvrtého hráča. Našiel som ho stáť potichu v rohu miestnosti držiac v rukách tabuľu nasmerovanú na kameru. Na tabuli bol veľký nápis „POMÓC!“.
Najprv mi pomôž a potom si píš denník!

Dedukujeme, že pánovi pravdepodobne chýbala nejaká indícia. V druhej escape room však nastal zas opačný problém.

GM: „Ja som zas videl muža ako jedol magnet. V miestnosti sú gumové hady a jeden má v ústach magnet. Muž si myslel, že by mal urobiť to, čo had. Keď sme mu povedali, že magnety jesť nemusí, chcel nám ho vrátiť. Samozrejme sme mu ho darovali.

Niekedy samotným problém nemusia byť ani indície. Zvýšiť obtiažnosť hry dokáže aj jazyková bariéra.

GM: „V našej špionážnej miestnosti máme indíciu, ktorá hráčom hovorí, aby zatriasli bokmi a vypli budík. Mali sme skupinu čínskych turistov. Dodnes netuším na základe čoho si túto indíciu vyložili po svojom a namiesto toho, aby potriasli bokmi, začali drepovať a za každým drepom skríkli: „Ha!“

 :)
Možno si teraz myslíte, že úniková hra snáď ani nemôže prebehnúť plynulo a hladko. Ale môže. Napríklad, keď si ju prídete zahrať druhýkrát. Alebo tretí, štvrtý, piaty,…

GM: „Môj najobľúbenejší bol týpek, ktorý prebehol miestnosťou super rýchlo, bez indícií. Hral iba on a slečna, s ktorou prišiel. Po celú dobu kričal: „Pane bože, to ma prekvapilo!“ a ona zas ‘Ó, ty si neskutočný, že si to vyriešil! Na toto by som nikdy sama neprišla!“ Po hre mi manažér povedal, že predchádzajúci víkend prebehol ten istý chlap cez túto izbu s inou dámou. Ach, aká zoznamovacia taktika!“ 🙂
 :)
Že sa v escape room dokážete zabaviť v každom veku, potvrdzuje aj nasledovný milý príbeh o tíme zloženom z babičky a jej vnučiek.

GM: „“Jedného dňa prišla k nám hrať jedna neuveriteľne skvelá 73-ročná babička aj s dvoma malými dievčatami. Od prvého okamihu hry sa dievčatá báli a počul som, ako veľmi kričia a pri každom preľaknutí podskakujú a utekajú. V hre je jedna hádanka, po rozlúsknutí ktorej sa otvoria dvere a následne sa musia pozerať na tmavé miesto. Keď dievčatá otvorili visiaci zámok a uvideli tmu, utekali späť k stene a tlačili babičku k dverám. Babička neváhala ani sekundu, vystúpila na špičky, odvážne nazrela do tmy, natiahla ruku a odhalila tak ďalšiu stopu. Dievčatá ju mali za svoju hrdinku. Bolo to veľmi milý pohľad.

A keby si denník písala starká, padnú vám sánky!

A pri krásnych rodinných zážitkoch ešte ostaneme. Možno ste už počuli o originálnych žiadostiach o ruku v escape room. Únikové izby sa dajú však využiť aj na ďalšie rodinné prekvapenia. Denník pamätá 🙂

GM: „Jeden pár použil únikovú izbu na jedinečné oznámenie tehotenstva. Svojej rodine chceli túto úžasnú správu oznámiť tým, že nám dali poskrývať detské veci, ktoré priniesli do miestnosti zvanej “Haunted Hospital”. V závere hry sme ich čakali za poslednými únikovými dverami držiac veľkú ceduľku s nápisom: „Gratulujeme, stanete sa starými rodičmi!“
 :)
A predstava tohto príbehu na záver dojala aj nás.

GM: „V escape room na štýl vojenského bunkra, sme dostali od zákazníčky požiadavku, aby sme ukryli manžela ako prekvapenie pre ich malého syna. Zákazníčka vysvetlila, že jej manžel sa vrátil po dlhých mesiacoch z vojenskej misie a ich syn o tom ešte nevedel. Keď skupina úspešne dokončila svoju hru, syn vybehol z izby a vbehol rovno do otcovho náručia. Bol to neuveriteľne emotívny zážitok pre všetkých.“
 :)

Pokračovanie nabudúce, denník má nekonečné množstvo príhod a nové pribúdajú… :)

DOSTALI STE CHUŤ NA PORIADNE DOBRODRUŽSTVO SO SVOJIMI PRIATEĽMI?

Vyberte si z 15 únikových hier a rezervujte si originálnu zábavu v podobe ESCAPE ROOM ešte dnes.